Mnoho žien je doslova posadnutých svojimi vlasmi. Koniec koncov vraví sa, že práve tie sú korunou krásy každej z nás. Nasledovný experiment však prišiel k prekvapivým záverom. Až tak často si zas svoju hrivu česať nemusíme.

Pre väčšinu dám predstavujú hrebene či kefy na vlasy neoddeliteľnú súčasť kúpeľňovej skrášľovacej výbavy. Či už nosíte zostrih kratší alebo naopak dlhý až po pás, zrejme sa češete minimálne raz – dva razy denne. Čo by ste však robili, keby ste sa mali hrebeňov vzdať po dobu jedného týždňa? Svoju skúsenosť pre obľúbený portál Refinery 29 prerozprávala aj Angličanka Sharon. Len pre zaujímavosť, jej vlasy sú dlhé, hrubé a rovné.

„Spomedzi mojich kamarátok som asi najlenivejšia. Ranná procedúra v kúpeľni totiž v mojom prípade pozostáva z rýchlej sprchy, presušení vlasov fénom a ich stiahnutia do gumičky. Občas ich bez akejkoľvek náročnejšej úpravy ponechám voľne rozpustené. To „osudné“ ráno bolo všetko inak.

Po tom, ako som si fénom vysušila vlasy, siahla som automaticky po kefe. Stálo ma množstvo síl, kým som sa prekonala a nechala ju ležať na poličke. Miesto nej som si vzala olej na vlasy a zopár kvapiek si naniesla na suchšie končeky. Vyštartovala som do práce, absolvovala niekoľko stretnutí po sebe a moje vlasy vyzerali na počudovanie ( a bez úpravy hrebeňom ) celkom dobre.

Nasledujúci deň ma v práci čakalo krátke natáčanie prezentačného videa a počas líčenia pred zrkadlom som si uvedomila, že vyše 24 hodín moje vlasy nevideli hrebeň a v podstate sú neupravené. Ale až také strašné to s nimi zas nebolo. Patrím medzi ženy, ktoré majú ten (ne)vďačný typ vlasov - ani rovné, ani kučeravé. Teraz som ale vyzerala, ako by som mala vlasy až príliš dlho zopnuté v zapletenom cope. Ale to sa nesťažujem, iba konštatujem.

Tretí deň môjho nečesania sa som začala byť mierne nervózna. Moje vlasy pôsobili rozcuchane a tým, že používam aj rôzne olejčeky na ich vyživenie, boli kvôli nerovnomernému naneseniu mastnejšie než zvyčajne. Cítila som sa neupravená, lesklá, nervózna a moje podvedomie doslova kričalo: Chcem kefu!!! Vlasy som si zopla do copu a tento „účes“ nosila i zvyšné dni. Hoci negatívny pocit zo seba samej mi ostal, aspoň ma neupravené a zavadzajúce pramene v tvári neiritovali.

Posledný deň tejto výzvy ma cestou do práce zastihol silný dážď. Boj s vetrom dáždnik za pár drobných neustál a poriadne som premokla. Do práce som prišla s vlasmi zlepenými, špinavými a napáchnutými atmosférou mesta. Neviete si predstaviť tú úľavu, keď som zo zásuvky vytiahla hrebeň. Vzhľadom na posledný deň experimentu som už chvalabohu smela.

Prekvapivý záver

Ak by som mala stručne zhodnotiť týždeň, počas ktorého som do rúk nevzala nič na rozčesanie, povedala by som len toľko: veľa zohráva psychika. Myslím si, že moje vlasy nevyzerali až tak zle v porovnaní s bežnými dňami, kedy sa im venujem intenzívnejšie. Bolo to skôr o mojom pocite. V závere týždňa som sa naozaj cítila tak, ako by som kompletne prešla odpadovou kanalizáciou. Čo dodať? Nemyslím si, že podobný experiment ešte zopakujem. Napriek tomu, že nepatrím k fiflenám, ktoré sa musia neprestajne obzerať v zrkadle a skrášľovať, česanie považujem za takú samozrejmosť ako povedzme rannú sprchu. Ale na druhej strane, už viem, že sa nezbláznim, ak si hrebeň zabudnem pribaliť na noc strávenú v byte môjho takmer plešatého priateľa.”

Zdroj: www.refinery29.com, Archív Dominika Dadíková